Láska na prvý pohľad-Poviedka pre Fujimoto Ayumu

25. července 2009 v 13:07 | Yuki-chan |  Vyzdvihni si poviedku
Takže tu je poviedka pre Fujimot Ayumu...Ten názov sa mi nepáči, ale nevedela som, čo mám vymslieť každopádne myslím, že ten začiatok sa mi celkom vydaril, ale tá posledná časť, hmph, neviem no... Len toľko, dúfam, že sa ti bude páčiť! xD a hlavne, či sa ti to bude chcieť čítať, skúšala som to tak nenaťahovať, ale aj tak to vyšlo tak, že je to dosť dlhé...No nič! Príjemné čítanie...xDD


S mojou mamou sme sa presťahovali do Konohy. Predtým sme bývali v Mračnej, ale potrebovali sme zmenu, oslobodiť sa od starého života. Našli sme si pekný domček v pokojnej štvrti.
Do Konohy sme prišli skoro ráno, život v tejto dedine sa ešte len rozbiehal a mne sa to tu už začalo veľmi páčiť. Mamka ma najprv išla prihlásiť do školy. Keďže sme nevedeli kde sa nachádza, tak sme sa vypytovali okolitých ľudí...
Nakoniec nás, jedna veľmi milá pani, doviedla až k samotnej škole! Prijali ma veľmi rýchlo, vzhľadom na to, akú dlhú cestu sme prešli...Potom sme prišli do domu a začali sme sa vybaľovať! Samozrejme, vybaľovala mamka a ja som si balila veci do školy. Bola som trochu nervózna. ,,Neboj sa, to zvládneš! Vyzerá to na celkom slušnú školu..." len som jej prikývla.
-------------------------------------------
Na ďalší deň som vyrazila do novej školy. Zo začiatku som bola stále sama, ale neskôr som si všimla, ako na mňa pozerá jeden chalan. Nedávala som tomu veľký význam a myslela som si, že na mňa tak pozerá preto, lebo som tu nová. Sklopila som preto hlavu a ďalej som si čmárala niečo do zošita. "Ahoj," pozrela som sa hore a stál tam on., "som Naruto...Naruto Uzumaki!" ostala som prekvapená, "Ayumu, Ayumu Fujimto!" predstavila som sa aj ja. ,,Čo robíš?" skúšal nadviazať reč. Neodpovedala som mu...Po chvíli to vzdal a posadil sa na svoje miesto. ,,T-to nie je možné! Vieš kto to je?" priskočila ku mne Sakura. Bolo to jediné dievča, ktoré som poznala. Vystrašene som pokrútila hlavou, bol to pre mňa šok.,,Je to najznámejší chalan z celej školy, teda hneď po Sasukem, a myslím, že má o teba záujem!" ,,Myslíš? Nezdá sa mi a aj keby, práve som ho odstrašila!" Sakura sklopila oči a chystala som sa ju utešiť, ale ona ma chytila za ramena. "On sa len tak ľahko nevzdáva, to mi ver!" po týchto slovách zazvonilo.
------------------------------------------
Keď skončila aj posledná hodina, všetci sa rozpŕchli po meste a stretávali sa so svojimi partiami. Len ja som išla domov. Po ceste som videla Naruta a Sasukeho ako sa o niečom rozprávajú. Veľmi som im nerozumela, ale z toho, čo som počula, sa dalo pochopiť, že sa rozprávajú o mne. Snažila som sa tadiaľ prekĺznuť tak, aby si ma nevšimli. Aj sa mi to skoro podarilo, keby som nenarazila do stĺpu. "Ayumu!" nadšene zvrieskol Naruto, "si v poriadku?" podal mi ruku a pomohol mi vstať. "Ešte som nevidel niekoho, kto by narazil do tohto stĺpu..." poznamenal Sasuke. Začala som sa červenať, "ehm...počúvajte, ja...už musím ísť,čaká ma doma...ehm, mama, majte sa!" chcela som utiecť, ale Naruto ma chytil za ruku. "Pôjdeme s tebou!Aspoň sa dozvieme, kde bývaš!" ,,Vy dvaja choďte, ja tu počkám na Sakuru..." prikývol a chytil ma okolo ramien. Ja som sa mu zo zovretia vymanila a trochu som sa vzdialila. Naruto sa na mňa pozrel nechápavým výrazom a kráčal ďalej.
Celou cestou sme boli obidvaja ticho. Až pri mojom dome som sa s ním rozlúčila. Už som sa chystala otvoriť dvere, keď v tom ma znovu chytil za ruku, "Počkaj," pritiahol si ma k sebe. ,,Prečo odomňa utekáš?" ,,J-ja neviem..." bola moja odpoveď, no pravda, bola iná. Cítila som jeho lásku ku mne, ale ja som ju nevedela nijako opätovať. Necítila som k nemu nič viac, ako len priateľstvo a to ma bolelo. Chcela som sa mu vyšmyknúť, ale on ma... pobozkal. Chvíľu som sa nechala, ale potom som si uvedomila, čo vlastne robím. Odstrčila som ho a pribuchla mu dvere pred nosom. Bola som úplne rozrušená, ani som sa neprivítala s mamou a utiekla som do izby. Zronávala som si myšlienky a premýšľala som, čo mu poviem a hlavne ako by som ho odmietla bez toho, aby ho to zranilo. Nakoniec som zaspala a spala by som ešte dlho keby ma nezobudil telefón. Pozrela som sa, kto mi volá. Číslo som nepoznala a tak som to zdvihla, "Ayumu, ahoj!" z telefónu sa ozval Narutov hlas. "Prosím, nezlož mi to...Chcem sa ti iba ospravedlniť za ten bozk! Ešte sa veľmi dlho nepoznáme a ja som na teba tlačil, prepáč mi. Ty asi nevieš, čo k tebe cítim už odvtedy, čo si prišla do našej triedy..." "Naruto, ja..." "Nie, nič nehovor! Chcem ti to vynahradiť. Dnes u Sasukeho pozeráme film a tak mi napadlo, či by si nešla tiež. Budeme mať aspoň možnosť, lepšie sa spoznať, čo povieš?" dlho som nerozmýšľala a povedala som mu áno. Veď tam budú aj iný, nemám sa čoho báť.
O pár minút niekto zvonil pri dverách... "Ayumu, máš tu návštevu!" zakričala na mňa mama. Rýchlo som zbehla k dverám a ešte rýchlejšie som sa rozlúčila a zatvorila dvere. "Naruto, ehm...nemyslela som, že sa po mňa zastavíš! A odkiaľ si mal moje číslo..a...a..." zavalila som ho otázkami. ,,Tvoje číslo mi dala Sakura, teda, ak ti to neprekáža..." pokrútila som hlavou.
------------------------------------------------
Prišli sme k veľkému domu. ,,Tu býva Sasuke?" Naruto prikýol a zazvonil na zvonček. Sasuke otvoril a pozval nás dnu. Ako náhle sme vošli, Sakura pustila film a my sme sa usadili pred televíziu. Vedľa mňa si sadol Naruto a ruku ovinul okolo mojich pliec. Najprv som sa zľakla, ale potom som to nechala tak, veď nakoniec, bolo to príjemné... Počas filmu sme sa všetci zabávali a ja som mala možnosť, spoznať Naruta lepšie. Zdalo sa mi, že som ho zle odhadla. Začínala som ho mať stále viac a viac radšej...
Keď sa to tam všetko skončilo, odprevadil ma domov. Pri dverách sa rozlúčil a chystal sa na odchod, "Naruto! Počkaj..." zaskočilo ho to. "Čo sa deje, Ayumu?" bez slov som mu skočila do náruče a pobozkala som ho. Keď som sa od neho odtiahla, nechápavo na mňa pozeral. Smutne som sklopila hlavu a pomaly som odomkla dvere. Mala som ich napoly otvorené keď v tom ma schytil a láskyplne objal. Neskôr ma začal vášnivo bozkávať a zároveň sa ma nežne dotýkal. Nebránila som sa, dokonca som mu jeho bozky opätovala. Bola to moja najšťastnejšia chvíľa v živote.
Bola som v náruči niekoho tak nežného a milujúceho, že som úplne zabudla na mamu. "Ayumu? Si to ty?" zpoza dverí sa ozvalo. Preľakla som sa, "Naruto, nie! Dosť, prestaň...Za dverami je moja mama," po mojich slovách ma prestal bozkávať, ale z náruče ma nepustil. "Tak zajtra v škole," pobozkal ma na rozlúčku a odišiel. Doma som mame všetko vysvetlila a tá jasala od šťastia...
,,Nech ti to výjde," potom ma pobozkala na čelo a popriala mi dobrú noc.
----------------------------------------------------
V triede som sa pridala k Sasukemu, Narutovi a Sakure! Hneď ako ma Naruto zbadal, oznámil mi, že o nás povedal Sasukemu a Sakure. Začala som sa červnenať, "ale no tak, Naruto je super, nemusíš sa hanbiť," žmurkla na mňa a strčila ma smerom k Narutovi. Ten ma chytil okolo pásu a začal sa smiať. Všetci traja sme sa k nemu samozrejme pridali. Odteraz sa stretávame každý deň a som šťastná, že som spoznala tak milého chlapca, ako je Naruto...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Fujimoto Ayumu twéé lowujiici Sbnkoo :D Fujimoto Ayumu twéé lowujiici Sbnkoo :D | E-mail | Web | 25. července 2009 v 16:24 | Reagovat

*naprjv celé prečítala* *otvorila hubu* *spadla zo stoličky* áááááááááááááááááááááááááááááááááá !!! tak toto je tak krasne užáasnééééé !!!!*skáče od radosti* kawaiii !! no nadhera je to fakt fakt krasa !!!!! Dakujem mnohokrat :)))))))

2 Fujimoto Ayumu twéé lowujiici Sbnkoo :D Fujimoto Ayumu twéé lowujiici Sbnkoo :D | E-mail | Web | 25. července 2009 v 16:44 | Reagovat

jo je to krasne !! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama