Blue Flower-Poviedka pre Seessku

3. srpna 2009 v 12:03 | Yuki-chan |  Vyzdvihni si poviedku
Gomenasai,že tak neskoro, ale nevedela som začať a aj po dhom rozmýšľaní si myslím, že ten začiatok je trochu blbý...Mno a ten názov, síce sa všetko okolo neho bude krútiť až na konci, ale, len tak ma napadol a tak som tak nazvala túto poviedku...!


Misia znela jasne, ísť do Zvučnej a ostať tam pár mesiacov...Neviem ako mojím tímovým partnerkám, ale mne sa to zdalo až príliš jednoduché...
--------------------------------------------
Po príchode do Zvučnej sme sa začali obzerať po okolí, či neuvidíme niečo zvláštne. Po pozornejšom preskúmaní, sme dospeli k záveru, že táto dedina nieje ničím zaujímavá. Už som myslela, že nás sem poslali oddýchnuť si... ,,Myslím, že by sme sa mali rozdeliť!" Sakura z Ino prikývli a každá sme sa vidali iným smerom.
Chvíľu som sa len tak prechádzala, ale potom som zahla za roh a uvidela som tam štyroch ľudí, presnejšie ninjov. Keď ma zbadali aj oni, skončila som v bezvedomí na zemi.
Prebudila som sa v tmavej izbe bez okien. Dlho som nerozmýšľala a priskočila som ku dverám. V nádeji, že ich otvorím som položila ruku na kľučku. Chcela som ju stlačiť, ale namiesto toho som uskočila dozadu. Dnu niekto vošiel… Pre tmu som mu nevidela do tváre, ale podľa postavy som zistila, že je to muž. ,,K-Kto si?!"kričala som a pomalými krokmi som kráčala chrbtom k stene. "Kto si? Kde som a čo sa stalo predtým, než ste ma omráčili? Počuješ? Odpovedz mi!" vtom skočil predo mňa a zapchal mi ústa rukou. ,,Buď ticho!" povedal chladne a potom sa na mňa pozrel. Pri jeho pohľade ma až zamrazilo. Nezmohla som sa na jediné slovo, len som tam stála a pozerala som sa mu priamo do očí... Zrazu som z ničoho nič, sama od seba, uskočila dozadu! Nevšimla som si stenu a tak som, ako inak, do nej narazila! Zošuchla som sa na zem, ,,nechcem ti ublížiť, ale ako vidím, ty si ubližuješ sama!" ticho som zastonala od bolesti a odvrátila som od neho zrak. Keď som nejavila žiadny záujem o predchádzajúcu vetu, pokračoval ďalej, ,,nemám v pláne ťa tu držať, takže teraz ťa vyvediem odtiaľlto preč, ale žiadne hlúposti! Veď vidíš, ako si dopadla..." neviem prečo, ale zrazu mi jeho hlas pripadal, akoby mal o mňa starosť. Potom ma chytil za lakeť a previedol ma spleťou dlhých chodieb...Zastali sme pred veľkou bránou. Vtom sa otvorila a mňa oslepilo jasné slnečné svetlo. Keď som sa konečne spamätala, neznámy bol už preč.
Nezostávalo mi nič iné, ako sa vrátiť späť k Ino a Sakure...
---------------------------------------------------
Chodila som po uliciach a všade som ich hľadala. Zrazu ma zo zadu niekto chytil. Myslela som, že je to ďalší taký blázon ako minule... Otočila som, že sa pozriem kto to je. ,,Kde si bola? Všade sme ťa hľadali!" vyštekla zrazu na mňa Ino. Skoro som sa neudržala na nohách. ,,Ino, zbláznila si sa?" nechápavo na mňa pozrela a tak som pokračovala. ,,Dnes mi už stačilo! Zažila som toho už dosť..." teraz sa na mňa pozreli nechápavo obe. ,,Neriešte to!" pokrčili plecami a potom sa mi zavesili na ramená. ,,Čo si dnes zažila?"nahodila som utrápený výraz. Chcela som sa vykrútiť, ale pri tom všetkom som si nevšimla, že predo mnou niekto stojí. Ako inak, vrazila som do ňho. Spadla som na zem. Ten, do ktorého som vrazila, sa otočil a keď ma uvidel, pomohol mi vstať. "Si v poriadku?" pozrela som sa na neho a chcela som sa ospravedlniť, ale ako náhle som ho uvidela, ostala som zaskočená. Bol to on, určite...Ten, čo ma uniesol! ,,Ty si..." začala Ino. ,,Sasuke Uchiha..." zvrieskla Sakura. ,,A dosť, čo je to s vami?" ,,Hovor si čo chceš, ale asi si neuvedomuješ, do koho si vrazila!" po týchto slovách, sa mi prestali venovať a zasypávali Sasukeho, tak ako ho ony nazvali, otázkami. Aj mi to celkom vyhovovalo, ale až do tej chvíle, kým som sa od nich nevzdialila. Išla som niekam, kde by som bola sama.
To som asi nemala robiť. Len čo som prišla na opustené miesto, niekto ma chytil za ramena a pritisol k stromu. ,,Ahoj, kráska!" ako náhle prehovoril, hneď som vedela, kto to je. ,,Sasuke..." šepla som. Začal sa smiať, ,,áno, som to ja!Prečo si ma s nimi nechala?"nemohla som nič povedať, bola som v šoku. ,,Nie, máš pravdu, nič nehovor!" začal sa ku mne približovať. Keď už bol pri mojich perách, tušila som, čo má v pláne. ,,Sa-Sasuke, počkaj!" ,,Čo sa deje?" ,,Ja, nemôžem! Si predsa na strane zla, takto to nepôjde!Dokonca sa ani nepoznáme!" Sasuke ma pustil a ustúpil o krok dozadu. ,,Vieš, u Orochimara som len preto, aby som nabral silu na pomstu..." otočil sa mi chrbtom. ,,Predneávnom som však zistil, že Orochimaru ma chce zabiť!" zhrozila som sa. ,,Čo chceš robiť?" pousmial sa. ,,Zabijem ho skôr, ako on mňa..." podišla som k nemu. ,,Sasuke..." ešte raz som šepla a letmo som ho pobozkala. Začal sa na mňa nechápavo pozerať. Začervenala som sa, ,,milujem ťa..." povedal a hneď na to ma romanticky a vášnivo pobozkal. Rukou som sa mu zaborila do jeho čiernych vlasov a začala som mu bozky oplácať. ,,Sasuke, prestaň!" povedala som po chvíli a vyšmykla som sa mu zo zovretia. ,,Myslím, že toto by sme nemali robiť! Ja tu nezostanem dlho, musím sa vrátiť, späť do Konohy!" po líci sa mi skotúľala slza. ,,No tak, Seesska, budeme spolu, uvidíš!" objal ma. ,,Ale, ale...Dve hrdličky!" ozvalo sa za nami. Preľakla som sa. Boli to Ino a Sakura. ,,Ste prekvapený, že nás vidíte?" Sakura prišla bližšie ku mne. ,,Sasuke bude môj, veľmi sa o neho nestaraj!" vtedy som mala chuť vyzvať ju na súboj. ,,Vypadnite, poď Seesska!" chytil ma za ruku a ťahal preč. ,,Ako myslíš, ale máme tu misiu, len pre tvoju informáciu..." poznamenala Ino. Nemala som čas jej na to odpovedať.
---------------------------------------------
Sasuke ma dotiahol až do mesta. ,,Počuj, ja sa už budem musieť vrátiť, lebo keď Orochimaru zistí, že som tu..." nedopovedal, pobozkal ma na rozlúčku a zmizol. Ostala som tam stáť. Takto ma tam našli Ino so Sakurou, ,,bavila si sa dnes dobre?" štipľavo poznamenala. ,,Zajtra zabijeme Orochimara a potom odídeme," dodala a pobrala sa preč. Spamätala som sa a rýchlo som sa pobrala za nimi. Síce, som nechápala...
Na ďalší deň ma zobudili skoro ráno. ,,Vstávaj, misia volá!" bez rečí som vstala. ,,Viete vôbec, kde sa Orochimaru nachádza?" vypytovala som sa po ceste. ,,O to sa nestaraj..." odvrkla Ino a radšej som sa jej už na nič nepýtala.
-----------------------------------------
Boli sme na polceste , keď vtom sme počuli výbuch. Zastali sme, ,,čo to bolo?"spýtala som sa. Neodpovedali a rýchlo sa tam bežali pozrieť. Na odľahlej pustatine bola v zemi diera. Stúpal z nej dym, z ktorého vychádzala postava. Po chvíli bolo jasne vidieť, že to nieje nikto inýako...Orochimaru. Ino zo Sakurou k nemu hneď priskočili, ,,perfektne naplánované, Orochimaru-sama..." povedali naraz a ja som naozaj ničomu nerozumela. ,,Čo-čo to, Ino-chan..." obe sa postavili vedľa Orochimara. ,,Vieš, nepotrebujeme, aby si nám prekážala..." necháapavo som sa na ne pozrela. ,,Vy-vy neviete čo hovoríte! Orochimaru je schopný aj zabiť vás...Nieste pre neho ničím výnimočné!" pozrela som sa tentokrát na neho. ,,Nemáš pravdu, maličká!" dopovedal a poslal na mňa Kabuta. Najprv som sa mu vyhýbala, ale keď Orochimaru videl, že to nemá význam, zasiahol do toho. Jedným útokom ma zrazil k zemi a druhým ma smrteľne zranil. Pocítila som ostrú bolesť jeho meča. ,,Vieš, ja nepotrebujem zabiť teba, ale Sasukeho a nepotrebujem ani, aby si mi v mojom pláne prekážala!" ,, A-akko to mys-myslíš?" z posledných síl som zo seba vykoktala. ,,Orochimaru!" ozvalo sa z poza jeho chrbta. ,,Chceš mňa, ju nechaj na pokoji!" bol to Sasuke. ,,Prišiel si neskoro, Sasuke!" slastne povedal. Vytiahol meč z mojej rany a viac si ma nevšímal. Bolestivo som zastonala a priložila su ruku na miesto, kde ma zasiahol. Sasuke sa na mňa smutne pozrel a bez váhania a ďalších slov na Orochimara zaútočil.
Po malej chvíli klesol na zem a bez pohnutia tam ostal ležať. Sasuke ku mne rýchlo priskočil, ,,si v poriadku?" zrak mu padol na moju ranu. ,,Ino, Sakura, kde sakra ste?" zdrvene k nám pribehli. ,,Je nám to ľúto, my...neuvedomovali sme si, kam to až môže zájsť! Prepáč..." potom si uvedomili, že zomieram. Sakura ma začala liečiť, ale nedokázala mi ranu zaceliť úplne. Sasuke ma chytil za ruku, ,,myslím, že to stačí..." podotkol, zobral ma do náručia a odviedol do nemocnice...
------------------------------------------
Mesiac po tom všetkom, sme mali odísť. Aj som sa tešila, že konečne uvidím Konohu, ale na druhej strane...Sasuke mi bude chýbať oveľa viac!
Všetci sme sa stretli pri hlavnej bráne... ,,Seesska, budeš mi chýbať! Milujem ťa..." šepkal mi do ucha a potom ma pobozkal. ,,Ale pozri," vytiahol modrý kvet, ,,tento rastie iba tu a bol by som rád keby si si ho vzala! Mám tiež jeden a niekedy, keď sa vrátim do Konohy aj ja..." dal mi bozk na čelo. ,,Spoznáme sa podľa neho!" prikývla som a tuho som ho objala.
,,Seesska, poďme už!" odtiahla som sa od neho a podišla som k ním. ,,Dobre, pojdeme..." povedala som a vyrazili sme.
-----------------------------------------
V Konohe bolo všetko po starom, takže sme sa veľmi neradovali a išli sme radšej podať hlásenie o našej misii... ,,Počula som, že ste utrpeli aj "menšie" zranenie, však Seesska, ale aj tak ste to zvládli!" pochválila nás Tsunade-sama a ukázala, že môžeme ísť.
,,Asi pôjdem domov," ,,Ja tiež..." pozrela som sa na ne a prikývla som, ,,pokojne choďte, ja tu ešte chvíľu ostanem..." ustarostene sa na mňa pozreli. ,,Si si istá? Nezdáš sa mi byť v poriadku..." ,,Už asi viem, čo ti je..." nedopovedala a odišli. Neviem síce prečo, ale mohlo to byť aj tým mojím pohľadom.
Mesiace som sa potom len tak potuľovala po Konohe...Bola som ako keby bez duše...Raz, som prechádzala okolo jedného chalana. Zrazu ma chytil za ruku a zatiahol do uličky. ,,Psst...Nekrič, to som ja!" ,,Poznáme sa?" položila som mu blbú otázku. Sklamane sa na mňa pozrel a vytiahol kvet. ,,A-ale...ten mám aj ja! Dal mi ho niekto, koho..." zarazila som sa. ,,T-to nieje možné...Sasuke!" vykríkla som a hodila som sa mu okolo krku. Nemohla som tomu uveriť... ,,Spomenula si si a dúfam, že už nikdy nezabudneš!" ,,Ak neodídeš, tak nezabudnem..." ,,Neboj sa...ostaneme spolu, navždy..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Seesska Seesska | E-mail | Web | 3. srpna 2009 v 12:17 | Reagovat

joooooooooooj to je tak pekneeeee juuujjj skoro som sa rozplakala :-(arrigatou velmo pekne diky mockyy!velmi s ami to paci hned si to pridam na blog!
ehm a ja by som na diplom cela gaaru
ete raz arrigatou!!!!!:-*kraasa

2 Seesska Seesska | E-mail | Web | 3. srpna 2009 v 12:22 | Reagovat

inak za par minut budes mat u man na blogu svoj diplom okis? a ja len dufam ze tez budem mat hotovy diplom coskoro:-):Dzatial papa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama